Jílové

Na mieste staršej tvrdze z roku 1370 dal Jindřich z Bünau postaviť vodný hrad a v roku 1574 ho architekt Valentin Preisler prestaval na renesančný zámok o dve poschodia vyšší. Po bitke na Bielej hore prišiel rod Bünauovcov o majetok a zámok kúpil Kryštof Šimon Thun, ktorého potomok František Zikmund Thun-Hohenstein mu na konci 17. storočia vtlačil podobu blízku tej dnešnej. V roku 1842 si nevyužívanú budovu prenajal Josef Münzberg a zriadil tu vlnársku a textilnú továreň, k zámku vtedy pribudol aj park s rybníkom a záhradami. Rodina Thunovcov sa do zámku ako do svojho hlavného sídla vrátila v roku 1932, ale už v roku 1945 bola stavba ťažko poškodená bombardovaním a po vojne ju ako nemecký majetok zabral štát. Rozsiahla rekonštrukcia od začiatku dvadsiatych rokov obnovila prízemie, prvé poschodie, pivnice aj park, dnes je zámok v majetku mesta a slúži ako kultúrne centrum s výstavami o miestnej histórii, ťažbe fluoritu a rode Bünauovcov, doplnenými o zámockú knižnicu. Návštevníka tu čaká renesančná architektúra so stopami pohnutého dvadsiateho storočia.